Ešte len 20-ročná rodáčka z Revúcej Veronika Smolková sa v noci zo soboty 18. februára na nedeľu 19. februára vo Phoenixe (Arizona, USA) postavila do svojho druhého profesionálneho zápasu.
V tom prvom, v októbri minulého roka na DFN 8 v Banskej Bystrici, porazila v prvom kole Česku Elišku Pelechovú. Okrem toho vyhrala v roku 2022 na amatérskej scéne všetkých 10 zápasov. Reprezentantka banskobystrického Dracula Gymu tak už naplno zbiera zápasové skúsenosti na profesionálnej scéne, na ktorej ju zastupuje agentúra Mayerson Management. Tá má pod palcom aj špičkových slovenských zápasníkov, medzi nimi aj Ľudovíta Kleina, prvého Slováka v UFC.
Vďaka výkonom v roku 2022 si vyslúžila pozvánku do novej americkej organizácie United Fight League, ktorú založili veteráni UFC (najslávnejšia a najkvalitnejšia svetová organizácia MMA). V 1. kole pyramídového turnaja UFL v bantamovej váhe sa Veronika Smolková stretla s domácou 27-ročnou bojovníčkou Zurinou Turrey. Zápas sa niesol v duchu prestrelky v postoji a trval celé tri kolá. Bodoví rozhodcovia “zdvihli” ruku Američanke. Veronika zápas prijala napriek tomu, že jej súperka nesplnila váhový limit. Napriek prehre zaujala Smolková promotérov organizácie natoľko, že jej udelili ocenenie “výkon večera”.
Veronika, aké si mala pocity bezprostredne po oznámení výsledku?
V tej chvíli som necítila skoro nič, iba sklamanie a smútok. Prebehlo mi hlavou, že možno som už v organizácii skončila, či mi dajú ešte šancu. Proste som len plakala, lebo mi na tom veľmi záleží.
Berieš ako pozitívum aspoň to, že si si po prvýkrát vyskúšala, aké to je odbojovať všetky tri 5-minútové kolá?
Pre mňa by bolo pozitívom, keby vyhrám zápas v prvom kole. Ale tak no… aspoň som si vyskúšala zápas na tri kolá. Aspoň som zistila, že tie intervaly a všetko, čo môj hlavný tréner Riško Dobrotka s ďalšími trénermi nastavili, proste funguje. Kondičku som mala, vládala by som ísť ešte pokojne aj dve kolá. Za to sa na seba hnevám najviac, že som ešte vládala a mohla som dať do toho ešte viac. Už je ale po zápase. Tie tri kolá však boli dobrá skúsenosť.
Zaskočila ťa niečím súperka?
Súperka ma ničím až tak nezaskočila, lebo som vedela, že bude dlhá a vysoká. V zápase ma trápila jej výšková prevaha a dlhé ruky, ale viem, že aj s tým sa naučím pracovať. Zdokonalím všetko. Aj to, čo mi teraz nevychádzalo, mi raz vychádzať bude.
Čo ti dala táto skúsenosť – zápasiť v prestížnej americkej organizácii?
Určite mi to dalo veľmi veľa. Je to niečo úplne iné, ako zápasiť na Slovensku, alebo v Európe. Celkovo sme sa museli popasovať s veľa vecami. Myslím, že sme to zvládli celkom super. Otvorilo mi to viacero dverí, spoznala som nových, skvelých ľudí. Verím, že som ukázala, že som bojovníčka. Verím, že sa tam o pár mesiacov predstavím opäť. Dovtedy budeme makať úplne najviac ako sa dá.
Čo podľa teba z tvojej strany súperke “nechutilo”?
Myslím si, že nečakala, že toľko vydržím a budem taká tvrdá. Aj keď mi ruku nezdvihli, tak som bojovala z celého srdca a nechala som tam naozaj všetko. Aj keď som neudierala tak často, tak každý úder som sa snažila dať silný. Bojovala som, nedala som jej ľahko ani tú zem, ani strhy na zem jej nevyšli. Nemala to so mnou ľahké, moje údery boli tvrdé.